Minirozhovor so psychologičkou Evou Rajčániovou

Minirozhovor so psychologičkou Evou Rajčániovou

„VÚDPaP je jedinečná inštitúcia s dlhou tradíciou, kde sa výskum snúbi so psychologickou praxou. Nič obdobné na Slovensku nemáme,“ hovorí psychologička Eva Rajčániová. Do inštitúcie nastúpila pred troma rokmi a patrí k jej najmladším tváram.

- Koncom roka ste si v zamestnaneckej ankete odniesli ocenenie Skokan roka - čím si vysvetľujete, že ste získali titul práve vy?

Hlasovanie kolegov ma prekvapilo a veľmi si to od nich cením. To, že sa v hlasovaní objavilo moje meno súvisí zrejme s tým, že som uplynulý rok prevzala rolu hlavného riešiteľa jednej z výskumných úloh a že som bola v jadre organizačného tímu našej konferencie Dieťa v ohrození. Preto bolo moju prácu možno o niečo viac vidieť.  Veľký podiel má na tom naša pani riaditeľka Janette Motlová, ktorá dala aj nám, mladším zamestnancom, viac priestoru profesne rásť. Cítila som z jej strany veľa dôvery a podpory, za čo som veľmi vďačná. A vraj som si ocenenie Skokan roka zaslúžila aj preto, že som minulý rok skočila do manželstva J.

- Kedy ste rozhodli stať sa psychologičkou? Čo vás pri rozhodovaní ovplyvnilo najviac?

Toto rozhodnutie vo mne postupne dozrievalo počas stredoškolského štúdia. Myslím, že ma zlákala istá tajomnosť, ktorú v sebe psychológia skrýva. Už posledné dva ročníky na strednej škole som sa začala pomerne intenzívne pripravovať na prijímacie skúšky na vysokú školu a vtedy si ma psychológia získala. Fascinovala ma možnosť odkrývať záhady fungovania ľudskej mysle a princípy nášho správania.

- Pamätáte si na deň, keď ste nastúpili do Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie? Ako ste sa cítili?

Na ten deň si pamätám veľmi dobre. Premotivovaná som prišla do práce veľmi skoro, v čase keď bola v budove ešte len pani upratovačka a jeden kolega, ktorý ma prichýlil k sebe do kancelárie, keďže som ešte nevedela, kde bude moje miesto. Miešalo sa vo mne nadšenie so strachom, ale hlavne som mala veľký rešpekt voči VÚDPaP-u ako inštitúcii a všetkým odborníkom, ktorí tu pracovali a pracujú.

- Prečo ste sa rozhodli práve pre  túto inštitúciu?

Už počas štúdia na vysokej škole som túžila venovať sa výskumu, preto je pre mňa práca vo VÚDPaP-e takým mojím splneným snom. Som nesmierne vďačná, že sa môžem venovať tomu, čo ma baví. VÚDPaP je jedinečná inštitúcia s dlhou tradíciou, kde sa výskum snúbi so psychologickou praxou. Nič obdobné na Slovensku nemáme. Navyše to, že sa venujeme deťom, mi dáva pocit, že robím niečo skutočne zmysluplné.

- Akým  výskumom sa momentálne venujete najviac?

Vo viacerých výskumných úlohách, na ktorých pracujem momentálne, dominuje problematika čítania. Napríklad sa zameriavam na čitateľskú gramotnosť našich 15-ročných žiakov a ich, žiaľ, klesajúcu úspešnosť pri riešení úloh v medzinárodnom testovaní PISA. Dôležitou výskumnou oblasťou sú pre mňa aj intelektovo nadaní žiaci. To je téma ktorej sa venujem nielen vo VÚDPaP-e, ale z iného hľadiska aj v rámci svojho doktorandského štúdia.

- Psychológovia by mali mať aj svoju psychohygienu. Ich práca je totiž skutočne náročná. Pri čom si najlepšie dobijete baterky vy?

V súčasnosti je mojím najväčším dobíjačom bateriek môj manžel a čas strávený s ním, nech už je naša spoločná aktivita akákoľvek. Radi chodíme do divadla, teší nás cestovanie a manžel ma učí radosti zo športu. Keďže je takisto psychológ, dokonale rozumie aj mojim pracovným radostiam a starostiam.

Zverejnené dňa: 16. 1. 2019

späť na zoznam